Jul 30, 2010

Som doma po dvoch nečakaných dňoch. Zistila som, že milujem rytmus koľajníc na trase z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc, že Budapešť na mňa vplýva ako Paríž, že sme odtiaľ nikdy nemali odísť, že najlepšou hudbou do vlaku je Mozart, že zbožňujem humor Terryho Pratchetta, že Komárno nepatrí komárom, ale všetkým, že žraloky vyzerajú oveľa lepšie naživo ako na tanieri, že tobogány nie sú až také nebezpečné ako som si myslela, že nenávidím vodné mlyny, že sa neoplatí veriť navigácii a že Juraj Bača je naživo oveľa príťažlivejší.
Áno, bola som včera v Budapešti, mojom milovanom meste, kde som mala tú česť žiť tri a pol roka. Bola som tropicáriu sledovať kŕmenie žralokov, zamilovala som sa do degu, videla som papagája väčšieho než je pes otcovej priateľky, jedla som odpornú ovocnú polievku, ale tiež výborné halászlé v tamojšej originálnej csarde, vybláznila som sa v aquaparku a kochala som sa pohľadom na nočnú Budapešť. To všetko mi hnalo slzy do očí.












1 comment:

  1. Budapešť vypadá zajímavě...ráda bych se tam někdy podívala.

    ReplyDelete