V stredu u mňa spala Marta. Dali sme si filmový maratón a úspešne sme zdolali Harold and Maude, Un Long Dimanche de Fiançailles, Whatever Works a A Clockwork Orange. Pokúšali sme sa aj o Rosemary's Baby. Ale môj milovaný počítač to nedovolil. Ráno sme strávili dve a pol hodiny na prechádzke so psami a obávam sa, že stále mi nerozmrzli všetky kanáliky.

Večer čakám mojich dvoch plyšákov, aby sme pozerali zábavné Silvestrovské relácie a pri tom vypili tú fľašu whiskey čo som dostala na narodeniny. Bude to pekný Silvester.

Mám potrebu sa s niekým podeliť o božskú hudbu. Toto, toto a toto.

Nasadili mi korunu z tŕnia

Krv mi tečie do očí, štípe to?

Už mi steká po krku, čo chvíľa je na prsiach

Prehne sa mi chrbát a pár kvapiek sa zachytí v pupku

Už je na slabinách

Šteklí ma v záhyboch kolien

Steká po lýtkach na zem

Vsiaka do zeme, ako keby nikdy nebola

Raz ani ja nebudem

Som materialistická mrcha a nevidím dôvod si to nepriznať. Pod pojmom Vianoce si najprv predstavím darčeky a až potom ma napadne, že budeme ako rodina spolu.

No dobre. A teraz odznovu. Najviac ma potešila pohľadnica s citátom od Balzaca. Naposledy som Vianoce takto prežívala pri krabici s jazdeckými topánkami a prilbou.

Videla som živý Betlehem a šesť hodín som strávila hraním na klavír, hraním aktivít a vyjedaním zemiakového šalátu, ktorý nemám rada, ale bola som so siedmimi skvelými ľuďmi, na ktorých bolo vidieť, že im moja prítomnosť neprekáža.

Mám oproti sebe zrkadlo a podobám sa na smutnú múzu vystrihnutú z obrazu zo 16. storočia. Mŕtve vlasy, mútne oči, popolavá pokožka, zvädnuté pery. Na sebe mám parfém od Prady, ktorý je cítiť kadidlom a bytom osemdesiatročnej starenky. Tak sa cíti skoro-osemnástka. Už iba štyri dni...

Liečenie sestry a prekonávanie samej seba - Pringles a Sex&City 2

Sedela na strome, práve si do úst vložila figu keď na mne utkveli jej oči. Boli modré, studené, nahnevané. Vstúpila som jej na pôdu. Na sebe mala čierne kusy ľahkej látky. Zdala sa mi ako padnutá víla. Veď aj bola, veď aj je. Odhodili ju od seba. Je sama. A v svojej zatrpknutosti samotnou chce ostať. Po všetky veky vekov. Amen

Na zamyslenie

Na Dobrú Noc

Autoportrét

Zvláštny to čas. Chodím spávať o deviatej, ráno vstávam unavená, v škole zaspávam, doma nefungujem. Práve som mame navarila čaj a ona zaspala. V dome je úžasné ticho. Dokonca aj psi svoje pudy držia na uzde.

Milujem čas pred Vianocami. Spolu so sestrou pečieme medovníky, medvedie tlapky a množstvo ďalších kalórií. V dome je teplo, vonku je sneh. Rada ležím na teplých dlaždiciach a vdychujem rôzne pachy domova. Snažím sa ich zapamätať. Chcela by som mať aspoň z desatiny taký dobrý čuch ako Jean-Baptiste.

Chýbajú mi ľudia, čo odišli z môjho života. Ja som ich nevyhnala.

Idem si dať teplú sprchu a nechám si tiecť prúd vody na temeno. Možno ma to očistí. I keď už som očistená, stále sa za svoje činy hanbím. Stavy úzkosti neviem zahnať. Nenašla som na ne účinný liek.

Som umelkyňou? Alebo iba človekom...

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek. Tým myslím tie šmuhy. Bohužiaľ, môj fotoaparát nechce akceptovať zimný čas bez svetla.

Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.

Cesta domov je pre mňa najkrajšia časť dňa. Nie preto, že by som mierila preč od školy, ale preto, že prežívam pokoj. Autobus je pre mňa Noemovou archou na zatiaľ suchej púšti.

Toto

Toto

Toto

Toto

Toto

Krásne fotky od najlepšej fotografky

O toto sa jednoducho musím podeliť. Či s Vami, alebo to jednoducho pustiť do éteru, neviem. Čítam knihu od Huysmansa s názvom Naruby. Niečo také som ešte nevidela. Najprv som prvých päťdesiat strán jemne vytrpela s pocitom, že sa nikdy nedočkám dialógu, ale potom som pochopila o čo ide. V autobuse ma to tak strhlo, že ma začalo trochu pobolievať brucho a cítila som tam veľmi zvláštne šteklenie. Asi to nebola túžba po sexuálnej deviácii, ale niečo vyššie. Unieslo ma to. Srdce mi bilo ako splašené a po rukách mi behali mravce. Prečítajte si to. Neoľutujete. Niečo tak dekadentné stojí za povšimnutie.

Napadlo u nás desať centimetrov snehu. Konečne cítim vo vzduchu to, čo tam v decembri má byť. Nenakupujem darčeky. Tento rok som si to zakázala. Ak budem chcieť niekomu niečo venovať, bude to ručne vyrobené.

V poslednej dobe nosím sukne a šaty. Cítim sa ako žena. Vysoká sukňa, útly driek, dlhé, mierne vlnité vlasy, výrazne namaľované oči. Znášam zvláštne pohľady ľudí. Prečo nič nepovedia?

Spomienky na najkrajšie leto

Fotila Lulu

Dokonalá momentka. Jedna z mojich najobľúbenejších fotografií