Zvláštny to čas. Chodím spávať o deviatej, ráno vstávam unavená, v škole zaspávam, doma nefungujem. Práve som mame navarila čaj a ona zaspala. V dome je úžasné ticho. Dokonca aj psi svoje pudy držia na uzde.

Milujem čas pred Vianocami. Spolu so sestrou pečieme medovníky, medvedie tlapky a množstvo ďalších kalórií. V dome je teplo, vonku je sneh. Rada ležím na teplých dlaždiciach a vdychujem rôzne pachy domova. Snažím sa ich zapamätať. Chcela by som mať aspoň z desatiny taký dobrý čuch ako Jean-Baptiste.

Chýbajú mi ľudia, čo odišli z môjho života. Ja som ich nevyhnala.

Idem si dať teplú sprchu a nechám si tiecť prúd vody na temeno. Možno ma to očistí. I keď už som očistená, stále sa za svoje činy hanbím. Stavy úzkosti neviem zahnať. Nenašla som na ne účinný liek.

Som umelkyňou? Alebo iba človekom...

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek. Tým myslím tie šmuhy. Bohužiaľ, môj fotoaparát nechce akceptovať zimný čas bez svetla.