Nikdy neviem ako začať. Pozerám telenovelu "mého mládí", ktorú som vtedy bohužiaľ nesledovala, tak to dobieham teraz. Cpem do seba obed a premietam nad dneškom. Najprv som mala každodennú výmenu názorov so slovenčinárom a potom nám tresol písomku zo Starec a more v úprave pre šiestakov na základnej škole. Mala som šťastie, že som to pár minút pred listovala a tak som vedela meno chlapca, to, o čom sa snívalo na konci Santiagovi a čo chlapec spravil, keď k nemu po love prišiel. Myslela som si, že som v druhom ročníku na gymnáziu!!!

Inak som sa ešte neskutočne vytočila kvôli našej riaditeľke. Fuchtla jedna čierno-biela. Chýbal profesor telesnej a keďže chalani mali preto namiesto prvej hodiny náboženstvo, odpadla im siedma. Nám samozrejme nie, i keď sme mali mať telesnú. Ale čo, ako správne revolucionárky sme zvolili tichý protest a neprezliekli sme sa a tak to nakoniec odpadlo aj nám. Nie je ten život krásny? Keď si predstavím, že tú hodinu, čo by som stratila na telesnej potením, strávim pekne v teplúčku...

Vonku stále prší. Nie že by mi to nejak extra vadilo, ale trošku to vplýva na ľudí okolo mňa, takže vysielam hore prosby o okamžité ukončenie záplav atď. Ďakujem.

A toto so mnou robí škola. Vrásky!