Dneska som zistila, že moja budúcnosť je vážne ohrozená. Genetikou. Najprv som od štyroch rokov snívala o kariére lekárky, ktorá pomáha budovať svet k lepšiemu, v 15 som z toho vytriezvela, lebo ani pri epileptickom záchvate človek som nezachovala chladnú hlavu, potom ma dlho držali medzinárodné vzťahy a dnes po písomke z biológie som si uvedomila, že jediné, čo ma teraz baví je vypočítavať percentuálne možností svetlookých harantov a bielych rohatých capov. Nie je to krásne, keď máte z niečoho dobrý pocit? Som úplne na vrchole blaha, dokonca aj ten dážď ma dneska pohladil ako milenec. Po škole som si zbehla s malou Paťou do DMky, kúpila som si dva laky, ktoré moju náladu ešte vylepšili a len hodinku dozadu som sa konečne usadila a vychutnávam dozvuky rozkoše.

Úprimne? Ružovú nemám rada, ale keď som uvidela tento cukríkový odtieň, musela som ho napriek zdravému rozumu mať.