S maminkou som telefonovala skoro pol hodinu. Popisovala mi moje a sestrine prvé dva roky života. Bola som ukážkové dieťa. Miška nie. Potom sa to všetko obrátilo a zo mňa sa stal diktátor. Potom mi zavolal ocko, ktorý si opäť užíva naše milovane miesto na Balatone. Čo by som teraz dala za halászle zo sumca. Nemohla som zaspať. Snažila som sa o to do pol jednej. Nanešťastie mám záchod vzdialený od postele štyridsať schodov plus štyridsať späť. To ma prebralo. Tak som počúvala moju milovanú skupinu Extreme s ešte obľúbenejším Ninom. Zaspávala som s ťažkou hlavou. Príliš veľa myšlienok. Chcela by som mať ovládač na môj mozog. Raz budem mať vrásky tak hlboké, ako útesy pri Atlantickom oceáne. Ráno som vstala. Francúzi nie su tichý národ. Zišla som dole, spravila som si raňajky. Toasty s maslom. Sadla som si do záhrady na schody. Najedla som sa. Pozdravila som Leopolda. Vyšla som na prvé poschodie. Blanche pobehovala v ružových šatoch s kvetmi. Anne-Sophie mi dala sušič vlasov a dvadsať euro na obed. Je ťažké žiť v rodine, kde peniaze neznamenaju skoro nič. Vyšla som do svojej izby. Dalších štyridsať schodov za mnou. Osprchovala som sa, namaľovala som sa, vysušila vlasy. Obliekla som si čierne priliehavé minišaty, na to čierny dlhý sveter, čierne balerínky, opäť náramok od cocorosy. Na krku mám zlatú retiazku so srdiečkom od mamy. Odlakovala som si nechty, vzala tašku, iPod, hodinky a zišla dole. Schody. Pozdravila som sa s upratovačkou. Nenašla som kľúče. Hnevala som sa. Upratovačka mi odomkla a povedala, že sa o Lea postará. Išla som na pláž. V ruke som mala iPod a hodinky. Nemohla som rozmotať slúchadlá. Našla som mamu Anne-Sophie a poprosila ju o kľúče, pozdravila a ponáhľala som sa preč. V rukách som stále zapasila so slúchadlami. Išla som na trh. Majú tam obrovské olivy všetkých chutí, sušené klobásy, pletené košíky, bagety, náramky, morské plody, žlté melóny, jahody, maliny, conversky, kvety, ... Bolo tam príliš veľa ľudí. Išla som po chodníku. Vyhla som sa staršiemu manželskému páru. Žena bola slepá. S pánom sme sa na seba usmiali. Po ceste som sa na seba pozerala do sklenenych dverí. Zastala som pri obchode so suvenírmi a kúpila pohľadnice. Známky nemali.  Vošla som do potravín a kúpila som si fľašu čaju. Vypočítala som si presnú sumu, ale pri platení mi jeden cent chýbal. Cítila som sa trápne. Predavačka mi to odpustila. Musím jej to vrátiť. Išla som do pekárne. Je tam najmilšia obsluha. Kúpila som si florentin, a dva koláče. Jeden citrónový a jeden jahodový. Poďakovala som a vyšla s krabičkou von. Rozhodla som sa opäť pre hamburger. Curry. Su tam pekní chlapci. Sadla som si a čakala. Jedlo mi doniesol jeden z tých menej pekných. Nevadí. Vyšla som von a vybrala som sa na moje obľúbené miesto s najpohodlnejšími kameňmi. Odtiaľto mám výhľad na celu pláž, moju ulicu, útesy, maják a možno celu Ameriku. Sadla som si. Rozložila jedlo, odfotila a pustila som sa do burgeru s hranolkami. Som prejedená. Chvíľu som sa prechádzala bosá po tých najostrejších kameňoch. Bolesť ma napĺňa. Nie som masochista. Sedím a zadok mi tvaruju kamene. Zjedla som florentin, a ak máte radi čokoládu, karamel, mandle a zlepené zuby, bude Vám to chutiť. Počúvam Beethovenove koncerty. Ak chcete pohľadnicu a myslite, že Vam ju pošlem, dajte mi svoju adresu. Ak vyhrajem nad lenivosťou, máte ju mať.