Bežala som po poli a stratila som nohy. Tie som už nenašla, lebo ich prešiel kombajn. Dosť zvláštne na túto ročnú dobu, ale je to tak. Čaká ma týždeň v klietke u starých rodičov. Vyrazili si totiž do kúpeľov a kto sa stará o psov? Ja! Dobre, urobili pre mňa veľa, priznávam, ale to mi nebráni mať silnú depku. Stále počúvam Ghinzu a Emilianu Torrini a to mi tiež moc nenapomáha k dobrej nálade. V škole to bolo tiež divné. Spavá nálada a tak. K tomu som sa ešte ráno sama sebe nepáčila v zrkadle a to bol asi taký vrchol všetkého.

Teraz sa to snažím napraviť, urobila som v Bille výhodný nákup cherry rajčín a Hermelínu.

Aj vám je taká zima? Mala som len chvíľu otvorené okno a už mi stoja chĺpky na rukách. Brrrr. Nemám moc rada teplo, ale aspoň na 18°C by sa to mohlo udržiavať. Však je prepána za dverami jún.

To mi pripomína koniec školského roku. Bojím sa. S mojou lenivou náturou a dlhodobým mozgovým spánkom som zvedavá na koniec. Snáď budú profesori zhovievaví...

Vonku visí závoj a ja ho nemôžem odhrnúť.

Moja obľúbená značka parfémov

Dva darčeky od sestričky. Lebky nemusím, ale to tričko ma zaujalo. A rúž bol tak dobrovoľne nasilu :)

Tak nejak po dlhej dobe som zase chytila chuť a čas písať. Sedím pri počítači u starých rodičov, trošku nadávam na babičku, že nechala v chladničke After Midnight, teraz sa to snažím vyvážiť mangom a uvažujem čo so sebou.

Už som pofotila poklady dvoch šuplíkov, dala psom večeru a aj sebe som čosi dopriala.

Včera som mimochodom bola v Trenčíne na náHRADNOM hudobno-divadelnom festivale. Kvôli počasiu sme sa však premiestnili do čajovne a dali sme si neskutočnú vodnú fajku s kokosom a hruškou. K tomu som mala višňový rooibos, jednoducho krása. K tomu ešte krásni ľudia a pekný deň bol na svete.

So sestrou som ešte pred tým bola na mini nákupoch a kúpila mi tričko a úžasnýýýý rúž. Teda k tomu ma donútila :D Ale stálo to za to.

Dosť bolo chválenia, tu sú nejaké fotky malých veľkých pokladov tohto domu. Raz budú moje. DÚFAM!

Večera

Asi 1% zo zbierky ruských kníh a encyklopédií

Krásna kabelka, ktorú chcem na maturiťák

Poznáte? V tom bývajú tie smradľavé ružové olejčeky

Úžasná filigránová šperkovnica...

Môj vrah!

Dneska som zistila, že moja budúcnosť je vážne ohrozená. Genetikou. Najprv som od štyroch rokov snívala o kariére lekárky, ktorá pomáha budovať svet k lepšiemu, v 15 som z toho vytriezvela, lebo ani pri epileptickom záchvate človek som nezachovala chladnú hlavu, potom ma dlho držali medzinárodné vzťahy a dnes po písomke z biológie som si uvedomila, že jediné, čo ma teraz baví je vypočítavať percentuálne možností svetlookých harantov a bielych rohatých capov. Nie je to krásne, keď máte z niečoho dobrý pocit? Som úplne na vrchole blaha, dokonca aj ten dážď ma dneska pohladil ako milenec. Po škole som si zbehla s malou Paťou do DMky, kúpila som si dva laky, ktoré moju náladu ešte vylepšili a len hodinku dozadu som sa konečne usadila a vychutnávam dozvuky rozkoše.

Úprimne? Ružovú nemám rada, ale keď som uvidela tento cukríkový odtieň, musela som ho napriek zdravému rozumu mať.

Nikdy neviem ako začať. Pozerám telenovelu "mého mládí", ktorú som vtedy bohužiaľ nesledovala, tak to dobieham teraz. Cpem do seba obed a premietam nad dneškom. Najprv som mala každodennú výmenu názorov so slovenčinárom a potom nám tresol písomku zo Starec a more v úprave pre šiestakov na základnej škole. Mala som šťastie, že som to pár minút pred listovala a tak som vedela meno chlapca, to, o čom sa snívalo na konci Santiagovi a čo chlapec spravil, keď k nemu po love prišiel. Myslela som si, že som v druhom ročníku na gymnáziu!!!

Inak som sa ešte neskutočne vytočila kvôli našej riaditeľke. Fuchtla jedna čierno-biela. Chýbal profesor telesnej a keďže chalani mali preto namiesto prvej hodiny náboženstvo, odpadla im siedma. Nám samozrejme nie, i keď sme mali mať telesnú. Ale čo, ako správne revolucionárky sme zvolili tichý protest a neprezliekli sme sa a tak to nakoniec odpadlo aj nám. Nie je ten život krásny? Keď si predstavím, že tú hodinu, čo by som stratila na telesnej potením, strávim pekne v teplúčku...

Vonku stále prší. Nie že by mi to nejak extra vadilo, ale trošku to vplýva na ľudí okolo mňa, takže vysielam hore prosby o okamžité ukončenie záplav atď. Ďakujem.

A toto so mnou robí škola. Vrásky!