Som materialistická mrcha a nevidím dôvod si to nepriznať. Pod pojmom Vianoce si najprv predstavím darčeky a až potom ma napadne, že budeme ako rodina spolu.

No dobre. A teraz odznovu. Najviac ma potešila pohľadnica s citátom od Balzaca. Naposledy som Vianoce takto prežívala pri krabici s jazdeckými topánkami a prilbou.

Videla som živý Betlehem a šesť hodín som strávila hraním na klavír, hraním aktivít a vyjedaním zemiakového šalátu, ktorý nemám rada, ale bola som so siedmimi skvelými ľuďmi, na ktorých bolo vidieť, že im moja prítomnosť neprekáža.

Mám oproti sebe zrkadlo a podobám sa na smutnú múzu vystrihnutú z obrazu zo 16. storočia. Mŕtve vlasy, mútne oči, popolavá pokožka, zvädnuté pery. Na sebe mám parfém od Prady, ktorý je cítiť kadidlom a bytom osemdesiatročnej starenky. Tak sa cíti skoro-osemnástka. Už iba štyri dni...

Liečenie sestry a prekonávanie samej seba - Pringles a Sex&City 2