Ako som tak dnes sedela v autobuse smerom domov, zahliadla som vonku jedno pochybne vyzerajúce indivíduum. Hádzal prázdne fľaše od vína do triedeného odpadu a pred tým, ako tam každú jednu hodil, najprv ju obrátil proti svetlu a vypil posledné kvapky. Pán, čo sedel predo mnou, iba neveriacky a pohoršene krútil hlavou. To mi vyčarilo na tvári veľký úsmev a celý zvyšok jazdy som si pospevovala. Ako málo stačí k detskej radosti.
V sobotu som dostala svoj prvý strom. Presnejšie nektarinku a je vyššia ako ja! Dala som jej meno Georgette (Žoržeta). Dúfam, že vydrží, lebo ja som schopná nechať vyschnúť aj kaktus. Snáď je to odolná odroda. Uf.
Milujem film Un long dimanche de fiançailles alebo skôr milujem hlavného predstaviteľa a jeho krásnu jazvu? Taktiež si rada sama sebe čítam nahlas po francúzsky a zhľadávam svoj prízvuk obstojným.

Princ William je neoriginálny

Moja sestra mala opäť náladu na dary

Káva v džezve s kardamónom

Sestra v mojich šatách s mojimi perlami

Prechovávam veľký odpor a nepochopenie k ľuďom, ktorý zašľapujú dážďovky. Za prvé je to nechutné a za druhé je to vražda.

V týchto sychravých dňoch rada počúvam Debussyho. Etude pour les arpeges composes, La plus que lente, Passepied, Reverie a Arabesque no. 1.

Tiež máte pri počúvaní hudby pocit, ako keby vám stiahlo vnútornosti, zaskočí vás triaška a buď sa rozplačete alebo rozosmejete? Ja si občas od radosti nad krásou hudby poskočím.

Mimochodom, nemohla som si nevšimnúť, že mám 8 pravidelných čitateľov a moc ma to teší. Keď som začínala, myslela som, že ma bude čítať iba Eva a nanajvýš božská Karolina alebo tiež Ašu... Ďakujem.