Som tu po dlhšej dobe, takže veľkú odozvu nečakám. Ku koncu sa mi chýlia najdlhšie štvormesačné prázdniny v živote. Z tých štyroch mesiacov som mesiac strávila pri rozmaznaných deťoch, ktoré si nevážia nič, ale zvyšok bol dobrý. Niektoré týždne boli bez chyby, niektoré som zas musela premlčať. Viezla som sa TGV, kúpala sa v ľadovom oceáne, jedla mušle, ústrice, langusty, strávila deň na jachte, rozmýšľala po francúzsky, kričala, nadávala po francúzsky, strávila dlhé hodiny na zadnom sedadle auta, čítala, raňajkovala maslové croissanty, dostala topánky z najjemnejšej kože, videla deväť zámkov na Loiroch, nadávala po slovensky, raňajkovala zaľúbené toasty, milovala, milovala sa, plakala, smiala sa, robila pudingy zo zeleného mlieka, dostala vysnívanú posteľ, maľovala, občas fajčila, občas pila, ale hlavne žila...
Na fotkách nie je všetko, vlastne tam je skoro nič. Najlepšie fotografie mi zostávajú v hlave a ešte som neprišla na spôsob, ako ich dostať na papier.