Ako som tak išla autobusom, pozerala som sa na všetkých tých ľudí okolo mňa. Šťastných? Nešťastných? Smejúcich sa na cudzom nešťastí. Mladých zaľúbencov, ktorý sa pravdepodobne budú niekde v kútiku o mesiac bozkávať s niekým iným. Ľudia predbiehajúci sa v rade. Neskonale zničený vodič autobusu. Staršie panie v kožuchoch, sediace na predných sedadlách ako kvočky. Rozhovory o ničom. Rozhovory o niečom. Zvuky. Pachy. Motor autobusa kvíli. Ide sa mu ťažko. Všetkým sa nám ide ťažko.