Som stále doma. Pozerám filmy, počúvam hudbu, prejedám sa, žialim, sťažujem sa.

Chcem byť zdravá. Aspoň niečo. Išla by som sa v piatok socializovať na koncert a do vinárne. Jediné, čo mi asi vyjde, je opäť Bratislava a konzervatórium. Nechce sa mi. Všetko na mňa padá, aj klavír.

Zaujímalo by ma, koľko ľudí sa v dnešných časoch ešte zaoberá klasickou hudbou. Chýbajú mi takéto styky. Aspoň si pustite Griegov koncert (všetky tri časti), zavrite oči a nechajte pracovať fantáziu. Viem si ho v hlave prehrať naspamäť. Toto jediné ma ubíja. Že moja muzikálnosť je oveľa ďalej než moja technika. Zžiera ma závisť a hnev. Prečo som nemohla chodiť na klavír odmalička. Dobre, viem. Ruky ma bolia i po pár rokoch, ale bolesť sa dá zniesť... Hudba bola, je a bude môj život.