Za posledných 26 dní sa udialo tak veľa vecí, že už si všetky ani nepamätám. Opäť som prepadla hudbe šesťdesiatych rokov, vrátila som sa k starým aktivitám ako je napríklad vždy nejaká kniha po ruke, napísala som list Ježiškovi, začala som sa venovať starým rodičom, taktiež učenie mi nie je cudzie a snažím sa zanedbávať internet.

Pred týždňom v piatok som mala prvý krát možnosť vystavovať svoje fotky. Vybrala som ich 6 a myslím, že mi neurobili hanbu. V sobotu som videla Evi a boli sme na koncerte Vypsanej fixy v Trenčíne. Eva sa odfotila s Márdim a bola šťastná. Ja taktiež, ale z iného dôvodu.

V pošte som dostala dva sáčky čaju a vo štvrtok som ho vypila s Paťou na raňajky.

Večer sme mali veľmi rušný. Kvôli foteniu sme odtiahli moju tonovú posteľ do prostriedku izby. Bolo to moc pekné. Na pár fotkách som jej aj namaľovala znamienko krásy a do rúk som jej strkala rôzne (ne)fotogenické artefakty, čo nám tu ležia prachom. Taký babský večer mi chýbal...

Chystám sa opäť na Hemingwaya a jeho zvony.

Je to presne deväť týždňov, čo časť mňa umrela.

Krupičná kaša od babičky

Je zo mňa žienka domáca

Mamin prste. Fáza nosenia jej šperkov

Fotenie na oznamko