Dec 2, 2010

Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.
Cesta domov je pre mňa najkrajšia časť dňa. Nie preto, že by som mierila preč od školy, ale preto, že prežívam pokoj. Autobus je pre mňa Noemovou archou na zatiaľ suchej púšti.

Krásne fotky od najlepšej fotografky













Dec 1, 2010

O toto sa jednoducho musím podeliť. Či s Vami, alebo to jednoducho pustiť do éteru, neviem. Čítam knihu od Huysmansa s názvom Naruby. Niečo také som ešte nevidela. Najprv som prvých päťdesiat strán jemne vytrpela s pocitom, že sa nikdy nedočkám dialógu, ale potom som pochopila o čo ide. V autobuse ma to tak strhlo, že ma začalo trochu pobolievať brucho a cítila som tam veľmi zvláštne šteklenie. Asi to nebola túžba po sexuálnej deviácii, ale niečo vyššie. Unieslo ma to. Srdce mi bilo ako splašené a po rukách mi behali mravce. Prečítajte si to. Neoľutujete. Niečo tak dekadentné stojí za povšimnutie.
Napadlo u nás desať centimetrov snehu. Konečne cítim vo vzduchu to, čo tam v decembri má byť. Nenakupujem darčeky. Tento rok som si to zakázala. Ak budem chcieť niekomu niečo venovať, bude to ručne vyrobené.
V poslednej dobe nosím sukne a šaty. Cítim sa ako žena. Vysoká sukňa, útly driek, dlhé, mierne vlnité vlasy, výrazne namaľované oči. Znášam zvláštne pohľady ľudí. Prečo nič nepovedia?

Spomienky na najkrajšie leto

Fotila Lulu




Dokonalá momentka. Jedna z mojich najobľúbenejších fotografií