Na výšku prijatá, ale odmaturované mám iba z jednej štvrtiny. Uf, už sa odmietam učiť, poručím to osudu. Celý týždeň som vytvárala biele papierové kôpky a už len dúfam, že to nadobro odišlo. V piatok odchádzam do Prahy a netuším kedy sa vrátim. Na konci júna odlietam na mesiac do Francúzska sa starať o deti, prídem na pár dní späť a znova ma čaká cesta do Francúzska. Už však ako turistku. Prídem v druhej polovici augusta a už nikdy nebudem chcieť odísť od mojej androgýnnej polovičky.
Tak veľmi sa mi chce spať, keď budem pritisnutá na teplé telo, bude to oveľa jednoduchšie. Občas mám pocit, akoby som dýchala piesok. Je to ťažké. Chýba mi môj život.

Občas by ste nenašli väčší odpad, než som ja. Na druhú stranu by ste zas občas nenašli šťastnejšieho človeka, než som ja. Preplakané depresívne víkendy striedajú víkendy plné smiechu, dobrého jedla a dobrej nálady. Priala by som si takých viac. Bohužiaľ to je nad moje sily. Neviem so sebou pracovať a pravdepodobne ma čakajú roky zápasenia. Dúfam, že budem aspoň podporu milovanej osoby.
Malá Paťa mi odíde v auguste na celý rok do Francúzska, začne sa nová etapa moja života.

Dnes som nešla do školy. Nemala som na to chuť a taktiež som si predsa musela vychutnať posledný blic. Na vysokej to už nebude také, teda pokiaľ sa tam samozrejme dostanem. Nechcem to zakríknuť.
U babičky si som si objednala kotol hríbovej polievky a večer idem ku kaderníčke, pretože ma moje vlasy neposlúchajú. Tiež máte tieto problémy? Pocit, že vaše vlasy si žijú svojím vlastným životom, ktorý nemáte možnosť ovládať?
Mám dobrú náladu. Občas sú členovia rodiny potrební na prejasnenie mysle. Dostala som to správne nakopnutie po psychickej stránke.
Ubalím si cigaretu a pôjdem si zapáliť. Deň je na to ako stvorený. Anyska je taký malý plyšiačik. Volám ju princezná. Oči má hlboké a keď zaborím ruku do jej kožušiny, cítim sa ako Amélia.

Až do utorka som sama doma. Utratila som všetky peniaze na jedlo za jahody, víno, mozarellu a sukňu a šaty zo second-handu. Už dlho ma samota takto nezabíjala. Ani len pes so mnou nechce byť vnútri. Radšej si vyštekáva vonku. Čo už. Aj tak je to miláčik.

Narazila som si prst na nohe. Aspoň že vlasy mám dobré. 

Neviem čo mám písať. Za tri týždne maturujem a nič neviem. Som lenivá a nič s tým nerobím. Potrebovala by som poriadne nakopnúť. Nech nado mnou niekto neustále stojí s palicou a za každé hlúpe slovo mi prerazí krk.  Už aby bol prvý jún, vtedy už budem po všetkom.