Žijem v sne, väčšinu času je to sen zlý. Prebrať sa môžem len občas a aj to len na pár dní, hodín... Cez Vianoce som bola hore pätnásť dní. Nebola som unavená, ani trochu. Ten spánok ma unavuje oveľa viac.
Potrebujem zmaturovať, potrebujem sa dostať na vysokú školu do Prahy, potrebujem bdieť. Dejiny, filozofia, matematika, opäť dejiny, psychológia, právo, matematika. Až teraz si uvedomujem, aký zlý život som viedla. Čítala som, to áno, ale som sčítaná? Chcem mať znovu štrnásť. Rozhodnúť sa správne, pracovať na tom rozhodnutí, a potom opäť stretnúť láska, ale už s vedomím, že budeme spolu. Budeme spolu i tak. Inak umriem. Neumriem, budeme spolu.