Tieto dni trávim počúvaním Dobšinského rozprávok, alebo pohúpavaním sa do rytmu psychedelických skladieb. Taktiež objavujem stále viac a viac času na čítanie všetkých tých skvelých kníh, ktoré kedy boli napísané. Mať peniaze, tak nie na oblečenie a jedlo a podobné zbytočnosti, ale na tucty kníh by som ich dala, od poézie cez sci-fi, až po božskú klasiku.

Práve počúvam Chopina. V jeho etudách vnímam celý jeho život a aj smrť.

Mám náladu sa zamilovať. Vidím okolo seba toľko lásky, ale nejak sa mi v plnej podobe vyhýba. Možno sa ma bojí.

Chcem schudnúť na kosť a mať vlasy po pás, kruhy pod očami a zasnený úsmev. Tancovala by som bosá po snehu a tak. Príjemná predstava. Zaspávať v noci nad knihou a zobúdzať sa za úsvitu. Nuž, kráti sa mi čas, už aby som pridala do kroku.

Ja s Anetkou. Jediné dieťa, ktoré zbožňujem...

Posledné dni trávim počúvam The Velvet Underground, The Stranglers a Syda Barretta a k tomu sa ešte aj občas učím.

V sobotu som zase zhrešila s Lulu a jej Edom po gastronomickej stránke. V noci sme všetci prišli domov, Lu padla s teplotou do postele a ja som výrazne pretrhala kontakty s, pre mňa už neexistujúcim, svetom.

V nedeľu som bola s Edom na nekonečnej prechádzke. Ja v gumákoch, on v topánkach s kovovou špičkou. Nič nám nebolo cudzie. Ani potok, ani blatové polia. Prešli sme okolo 10 kilometrov, obdivovali srnky, starý kovový železničný most, siahodlhé pláne, predstavovali sme si nás, sediac na koňoch, ich prekonávať.

Som neskutočne šťastná. Je mojím životným údelom prežívať šťastie i smútky iných. Možno preto som taká suchá vo vlastnom osobnom živote.

Raz vás však všetkým strčím do vrecka mojich nohavíc. A verte, že tam nie je moc miesta.

Čas plynie ako myšlienky. Myšlienky plynú ako čas.

Ako povedala Herta: Žijem preto, lebo žiť je krásne. Bez ohľadu na to, či život krásny je, alebo nie je.

Stretla som moju triednu učiteľku z prvého stupňa. Vtedy sa mi zdala veľmi krásna. Chcela by som vidieť život znovu detskými očami.

V nedeľu boli u nás na obede starí rodičia. Deduško si sadol za môj/jeho klavír a hral svoje obľúbené jazzové skladby. Takto nehral už 10 rokov. Od smrti jednej milovanej tety Marienky. Oprela som sa o steny a len som spomínala. Hral Elišku. Aj vtedy, aj v nedeľu. Jednoduchá melódia.

Mení sa aj moja osobnosť. Na predmetoch okolo mňa.

Život je zázračný.

Mám rada tiene, odrazy a na prvý pohľad nezrejmé štruktúry

Niečo je so mnou v neporiadku. Kedysi som zbožňovala neupratané prostredie a prehlasovala som, že iba tam sa cítim útulne. Teraz si nejako protirečím a vytváram si okolo seba sterilné prostredie.

Štyri biele steny, štyri kusy nábytku.

Kúpila som si kabát, zlacnený zo 70€ na 15€. Síce je mi o dve čísla väčší, ale nosím ho na štýl županu. Je príjemné sa cítiť teplo.

V pondelok sme sa s Lulu prejedli v Ikei. Lososovo-krevetová polievka, lososový šalát, biopalacinky so špenátom a tri zákusky. Sme nechutne konzumná spoločnosť čo myslí len na ukojenie vlastných potrieb. Ešte že k nám zavítalo Luciine alter ego.

Fascinuje ma môj krk. Možno by ma fascinoval aj iný, ale bojím sa ich dotýkať.

Pravé oko mám menšie než to ľavé. Značí to niečo? Dúfam, že nie prehnané sebapozorovanie.

Jedno v dvoch

Nechty sa teraz namáčajú do zlata, nie do ... krvi

Od deduška