Dnes bolo teplo. V záhrade som pila Relax, počúvala N.O.H.U a krútila hulahopom. Snažila som sa nevnímať nechápavé pohľady mojich psov.

V škole som schytala odpoveď zo slovenčiny a písomku z francúzštiny a biológie. Viem iba slovenčinu, ale dúfam, že sa to časom zmení.

Budík stále tiká, no odmieta zvoniť.

Celé leto som hovorila, že nemám rada slnko, ale teraz, keď vidím ako krásne sa hrá s mojimi záclonami, nechcem aby zmizlo na toľko mesiacov za mraky.

S mamou v poslednej dobe veľmi dobre vychádzam, ale musím to prehodnotiť, lebo keď mi povedala, že ma doma čaká kompletný obed a ja som našla cestovinový šalát bez chuti z neďalekej pizzérie, nebola som nadšená. Veľké +, sú v ňom olivy.

Chcem nakupovať, v peňaženke mám dve malé čísla a neskutočne ma to deprimuje.

Neviem, čo čítať

Nájdite jeden rozdiel

Konečne som našla oxfordky na moju veľkú nohu

Zlacnený kabátik zo 70€ na 17€, no nekúp to i keď Ti je trošku veľký

Taká krásna obloha dnes bola

Tiež už ste unavení zo sveta médií? Začala som písať listy. je to vlastne už iba jediná komunikácia so mnou okrem osobného kontaktu. Nechcem to totiž pokaziť.

Vymaľovala som si izbu na bielo, vymenila nábytok za tmavý starý a záclony za princeznovské. Vrátilo sa mi leto života, ktoré nikdy nebolo. Chcem byť dieťa, chcem byť romantická, chcem sladké ružové veci, chcem žiť nevinný život.

Každým dňom sa mi rozrastá zbierka lakov. Už nie je módne zbierať poštové známky alebo servítky.

Pokrok nezastavím, aj keď listy píšem starým perkom zo starožitníctva.

Škola ma unavuje, cítim sa ako použitá vreckovka. Nechutní prirovnanie. Je to tak.

Chcem byť sladká, chcem byť voňavá, chcem schudnúť viac, než tie dve kilá, chcem byť svieža, plná života, usmiata, milovaná...

Chvíľka jedlej poézie

Malá Colette už nie je malá

Splnený sen