Ostrihala som si nechty. To značí začiatok školského roka ako sa patrí. Plesnivie mi klavír, bolo na čas začať cvičiť.

Pôjdem si kúpiť do Tesca sladké zošity, chcem sa hrať na dievčatko. Nechcem myslieť na to, že za dva roky už nebudem plnohodnotné dieťa.

Boli sme na návšteve. To miesto je plné pokladov. Vo vzduchu je cítiť drevo, červotočov, prach a spomienky.

Nostalgická jazda vlakom je nezabudnuteľná. Vietor vo vlasoch, krásna krajina, para, sadze.

Dnes iba vstanem, najem sa, pôjdem na pedikúru, sadnem za klavír, ľahnem do postele a zaspím. Som unavená v myšlienkach. Dávam si budík na šiestu.

Po dlhšej dobe sa znovu ozývam. Včera som prišla z Prahy a už sa znovu chcem vrátiť.

V pondelok sa mi venovala Karolina, kúpila som si s jej pomocou prstienok z vetešnictví, fajčili sme Djarumky, pili Frisco, jedli donutky z MS a kochali sme sa na kampe, Karlovom moste a výhľadom z jej okna.

V utorok som bola so sestrou na obhliadke dvoch bytov, na obede v indickej reštaurácii, na káve z Coffee Heaven a v DM-ke, kde sme kúpili farbu na vlasy. Výsledok ma vydesil, ale už si začínam zvykať.

V stredu som bola zase s Karolinou a boli sme na menšej prechádzke Václavák-Vyšehrad-Václavák. Večer som bola na pravom nefalšovanom punkovom koncerte s Ivetou a Ančou a zistila som, že nočná Praha ma trochu desí.

V štvrtok sme s tatinkom išli na Podolskú vodáreň, zatiahol ma do vetešnictví, kde som od neho vyprosila ďalší prsteň a ja som ho za to pozvala do indickej reštaurácie za stravné lístky. On ma zase pozval na frapučíno za stovku do Starbucksu a prešli sme sa peši z Karláku k Petřínu.

Nohy ma ešte stále trošku bolia, ale to chodenie a hlava zaklonená hore mi chýba.

V malom meste ako v klietke.

Ph. by Karolina Anna Cermanová

Cesta domov

Security

Polnočná večera

Olovrant a moja farba

Karol, Djarum a Frisco a Donut

Jej krásna kabelka

Ph. by Karolina Anna Cermanová

Ph. by Karolina Anna Cermanová

Ph. by Karolina Anna Cermanová

Po dvoch týždňoch som spala doma. Skoro dvanásť hodín. Hnevám sa na seba, prespala som veľkú časť dňa. Chcela som ísť behať...

Teraz počúvam Johna Lennona a sťahujem The Science of Sleep. S kuchyne cítim vôňu hríbov. Vôňu domova. Chýbalo mi to a keď viem, že zajtra zase idem na cesty, je mi úzko. Stiahne mi hrudník. Možno srdce. Budem si čítať Harryho Pottera a piť čokoládové mlieko. Pripomína mi to detstvo.

Zájdem k starým rodičom, objímem babičku a pocítim jej krásnu vôňu zmiešanú z parfému Calvina Kleina a starej pokožky.

Ukážem Vám pár pokladov zo stredajšej výpravy. Som na ne pyšná a stále sa na ne musím pozerať.

Dohorela mi sviečka.

Brošne

Spony do vlasov po prababičke

Klipsne sa ešte nosia! Jantár a kilové prívesky z Bulharska tiež

Prsteň z jadeitu

Detstvo

Nezdravá večera alá americana

Grilovačka

Som v Bieli s Lulu, Gustom a Ťavou. Ostatní sú v inom časopriestore.

Včera som sa po trojhodinovej ceste autobusom dostala do 70 km vzdialených Piešťan. Zase som bola v kuchyni a táto akcia sa naozaj veľmi vydarila. Veľa útočných labutí, štedrých ľudí, upršaného počasia. Bezmenný sa volá Juraj.

Jedla som jablko v štvorhviezdičkovom hoteli a odfotili sme sa s Jankom Kronerom. Bola som za princeznú. Cez deň slúžka, na večer popoluška v bordových sametových šatách s klobúčikom na hlave.

Vlak nám meškal 60 minút a hrozilo nám, že budeme spať na lavičkách, alebo budeme nútené ísť x kilometrov cez Bratislavu k pratete. Óda na slovenské železnice: Posledný vlak na nás počkal. Nikdy som nesedela vo vlaku radšej. Aj sprievodcovia nás volali princeznami.

Dnes som po výdatnom spánku zjedla rožok s maslom a impulzívne sme sa vybrali do hlavného mesta. Ja s Lulu za pratetou a Gusto s Ťavou po obchodoch. Odniesli sme si pár pokladov v podobe storočného francúzskeho slovníka, spôn do vlasov, náušníc, náramkov, náhrdelníkov, oblečenia, ...

Milujem staré veci. Niečo z nich dýcha. Rovno na mňa. A nesmrdí to. Práve naopak.

Idem pozerať Sex v meste s mojou malou francúzskou učiteľkou :)

Po dlhšej dobe som znovu na mieste, kde ide internet. Tento týždeň bol naozaj hektický, ale páčil sa mi. Štyri dni v Prievidzi na chate bez tečúcej vody a splachovacieho záchodu, návšetva ZOO a s ňou návrat do detstva. Dala som si ľadovú dreň vo farbách rasta, ehm. To nepatrí do toho detstva. Hladkala som oslíkov, ovečky, prasiatka, kone przewalské, ... V štvrtok som prišla domov, vybalila sa, umyla a už som frčala ďalej, presnejšie do Teplej za Lulu. V piatok sme išli do Žiliny na Historické dni aj s kuchyňou. Žilina je krásna. Ale obchody by mohli byť otvorené do šiestej. S Jordánom sme zháňali na poslednú chvíľu darček pre mamu a v historický kostýmoch sme strašili v Benettone, Chantale a rôznych klenotníctvach. Predavačky museli mať zážitok...

Domov som sa vrátila o pol tretej ráno. Stihla nás totiž veľká búrka a po diaľnici sme išli päťdesiatkou. K tomu som ešte sedela na sedadle smrti. Ale chalan, ktorého meno si nepamätám nás z toho dostal. Bola s ním príjemná cesta :) Hlavne posledných 20 min, keď ma viezol ako poslednú domov.

V sobotu som bola na rodinnom obede. Nejaký áziat tam hodil na zem lyžičku.

potom ma čakala oslava osemnástky mojej spolužiačky zo základnej. Rýchlo starneme.

Stretla som Stellu! V mojom veku.

Ráno bolo rušné, ale vďaka dvom kilometrom pešej chôdze som sa vrátila do normálu. Domov som prišla v nedeľu, zbalila som sa opäť!, pomohla som deduškovi so zaváraním baraních rohov. O piatej som naskočila na rýchlik a vybrala som sa do Bielu.

Teraz už len čakám na ostatných, aby sme si užili božských 5 dní kľudu. Zajtra ma ešte čakajú Piešťany a znovu kuchyňa.

Marta buvinká

Oslávenkyňa to tiež nemala najľahšie.

Nový prsteň z Bojníc.

Ja a moje raňajky. Fotila Stella no. 2

Stella :)

Ja s Majom. Púšťam si niečo vážne na ráno. Fotila Stella no. 2

Môj milovaný synček s mojim vejárom a svojou Ťavičkou.

Ťava práve zjedla zabijácke papriky.

Krásne drahé Bojnice.

Malé Emu kurence.

Cesta autobusom.